9.mája 2026 v Spišskej Novej Vsi v Banícko – energetickom multicentre, sa stretli banský inžinieri, ktorí študovali na Baníckej fakulte v Košiciach, narodili sa pred kalendárnym rokom 1951 a končili ju promóciou pred rokom 1974. resp. 1975., teda majú viac než 70 rokov. Stretnutie organizovalo Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska zastúpené Ing. Athenou Smolkovou, v spolupráci s Baníckym spolkom Spiš, ako i Banskoštiavnicko-hodrušským baníckym spolkom. Celkove sa na stretnutí zúčastnilo 33 banských inžinierov – veteránov. Úvodné slovo patrilo Ing. A. Smolkovej a po nej pozdravili stretnutie primátor Spišskej Novej Vsi Ing. Pavol Bečarik a po ňom Ing. Pavol Regec, predseda Baníckeho spolku Spiš. Nasledoval predstavenie jednotlivých – účastníkov – veteránov, z ktorých najstarším a stálym účastníkom stretnutí bol Ing. Janko Bočkaj vo veku 94 rokov. Vystúpil i prof. Ing. Vladimír Vodzinský, CSc., ktorý sa zmienil o neúčastí na stretnutí reprezentantov Baníckej školy v Košiciach. Skoro všetky stretnutiasa konali tradične v Banskej Štiavnici, len minulý rok v Košiciach, tento v Spišskej Novej Vsi.
Stretnutie veteránov Baníckej fakulty TU Košice bolo príležitosťou na opätovné spojenie generácií banských inžinierov, ktorí formovali tradíciu, výskum a prax baníctva na Slovensku. Podujatím sa vytvoril priestor na výmenu skúseností, spomienok a odborných poznatkov, ktoré sú súčasťou bohatej histórie baníckej fakulty. Ide tu o tradíciu, hrdosť a ľudské príbehy. Minútou ticha si účastníci spomenuli na tých, ktorí sa už pozerajú na nás z Baníckeho neba. Účastníkov stretnutia spája viac než len spoločná alma mater. Spája ich remeslo, ktoré formovalo regióny, budovalo priemysel, posúvalo hranice techniky a zanechalo stopu v životoch tisícov ľudí. Spája ich Banícka fakulta v Košiciach – miesto, kde rástli ako odborníci aj ako ľudia. Je preto potrebné vyjadriť všetkým účastníkom úprimnú úctu preto, že sa jedná o generáciu ktorá niesla na pleciach rozvoj slovenského baníctva v časoch, keď sa rozhodovalo o jeho smerovaní. Ich skúsenosti, pracovné a ľudské príbehy ako i výsledky práce sú základom, na ktorom dnes stojí moderné geoinžinierstvo, geológia, environmentálne technológie aj nové smery výskumu. Na stretnutí sa nezišli len odborníci. Zišli sa priatelia, spolužiaci, kolegovia, ktorí si pamätajú prvé prednášky, laboratórne cvičenia, prvé výjazdy do terénu, aj tie nezabudnuteľné chvíle, ktoré sa do skrípt nikdy nezmestili. Každý z nich nesie kus histórie fakulty – histórie, ktorú nemožno prepísať, iba si s úctou pripomínať.
Svet baníctva sa mení. Menia sa technológie, menia sa priority, mení sa aj samotná krajina. No jedno zostáva nemenné: duch baníckej hrdosti, súdržnosti a odvahy. Ten duch, ktorý do fakulty vniesli účastníci stretnutia.. Dnes sa tu na Spiši zišli veteráni – čo je krásne slovo. Znamená to, že už prežili. Prežili banské prevádzky, prežili geológiu, prežili technické kreslenie… a dokonca aj legendárne študentské večierky. A i tak mnohí to dotiahli ďaleko. Niektorí do riadiacich funkcií, iní do výskumu, ďalší do praxe. A tak je možné povedať jediné: klobúk dole. Lebo baníctvo nie je len povolanie. Je to povaha. Je to odvaha. A je to aj schopnosť zasmiať sa – aj keď vám niekto povie, že „ste úplne mimo“. Lebo vy viete, že ste len „mimo povrchu“.
Keď sa dnes obzrieme späť, vidíme desiatky rokov práce, výskumu, výziev aj úspechov. Vidíme generácie inžinierov, ktorí svojou odbornosťou formovali slovenské baníctvo, geológiu, geotechniku, ale aj moderné environmentálne smery. A medzi účastníkmi sú i tí, ktorí niesli fakulte meno do praxe, do podnikov, do výskumných ústavov, do riadiacich funkcií aj do terénu, kde sa rozhodovalo o reálnych výsledkoch.
Účastníci stretnutia si pospomínali, keď ako mladí študenti prvýkrát vstúpili do priestorov fakulty, čo vzbudzovalo prirodzený rešpekt. Pospomínali sa na Barborské prijatie medzi študentov baníctva, ale i na baníckych krstných rodičov, Ale boli to práve učitelia fakulty, kolegovia, generácie, ktoré vytvárali atmosféru, v ktorej sa človek cítil ako súčasť niečoho väčšieho. Niečoho, čo má tradíciu, hodnotu a zmysel.
Spomínali sa i prvé kroky v teréne – keď si mysleli, že viem všetko, a terén mi veľmi rýchlo vysvetlil, že neviem takmer nič. A práve vtedy sme pochopil, čo znamená banícka pokora. Tie nám odovzdali vy, profesori, docenti, asistenti, učitela.. Nie cez skriptá, ale cez príklady, cez príbehy, cez spôsob, akým pristupovali k práci. Je potrebné zaželať všetkým účastníkom hlavne a hlavne pevné zdravie, aby sa takto mohli stretávať i v ďalších rokoch.
Na záver sa pozdravme: Sláva baníkom - veteránom – Zdar Boh!
Foto: Ing. Ľubomír Lužina
Spracoval: Jozef Daniel
