Banícky spolok Spiš, o.z. a Speleologický klub Slovenský raj pripravili 14. 10. 2025 prednášku geológa, geofyzika a speleológa VIKTORA  DANIELA, kde hlavnou témou bola história, príbeh jednej z najrozsiahlejších jaskýň nielen v Slovenskom raji, ale i na Slovensku, Stratenskej jaskyne.

Stratenská jaskyňa sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, v krasovej oblasti nazývanej Spišsko-gemerský kras na krasovej planine Duča. Jaskyňu objavili 1. decembra 1972 členovia Speleologického klubu Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi, Vladimír Košel a Jaromír Volek. Vchod do jaskyne sa nachádza v ľavom svahu krasovej doliny Tiesňavy južne od obce Stratená. So  svojou dĺžkou je druhou najdlhšou jaskyňou Slovenska. Celková dĺžka Systému Stratenskej jaskyne k 25.8.2025 je 26 020 metrov s prevýšením 210 metrov. Systém Stratenskej jaskyne pozostáva z nasledovných navzájom prepojených samostatných jaskýň:

Stratenská jaskyňa - 21 532 m

Jaskyňa Psie diery  -   2 670 m    

Jaskyňa Duča -           1 248 m

Rysia jaskyňa -              570 m

-------------------------------------------------

spolu:                        26 020 m

V prednáške jej autor poukázal na snímkach na problémy ťažkostí, námahu a obetavosť členov spolku pri objave stále nových jaskynných priestorov.

 Jaskyňa je známa svojou unikátnou kvapľovou výzdobou – stalaktity, stalagmity, sintrové kaskády a jazierka vytvárajú nezabudnuteľnú podzemnú krajinu. V niektorých častiach jaskyne sa nachádzajú aj podzemné riečky a jazerá, ktoré dotvárajú atmosféru tohto podzemného sveta. Výnimočnosť Stratenskej jaskyne spočíva hlavne v mohutnosti jej podzemných priestorov. Najväčší priestor tejto jaskyne je Rozprávkový dóm s dĺžkou 192 m, šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m² a objemom 79 017 m³ - najväčší jaskynný priestor Slovenska. Kvapľová výzdoba jaskyne je pomerne bohatá, zvláštnosťou jaskyne sú kopovité či kužeľovité stalagmity. Priestory jaskyne boli vytvorené rozšírením puklín vo vápenci vodami rieky Hnilec.

V priestoroch jaskyne Psie diery sa nachádzajú najbohatšie náleziská kostí medveďa jaskynného na Slovensku, čo z nej robí významnú paleontologickou lokalitu.

Jaskyňa priamo súvisí s Dobšinskou ľadovou jaskyňou, prepojenie s ňou však nebolo nikdy realizované, aby sa nenarušila špecifická mikroklíma ľadovej jaskyne. V budúcnosti sa uvažuje o vykopaní umelého vchodu do jaskyne blízko vchodu do Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej sprístupnenie.

Unikátnosť jaskyne, ktorá je zapísaná na zozname chránených prírodných pamiatok, spočíva nielen v geologickej a prírodnej hodnote, ale aj vo vedeckom výskume a ochrane podzemných ekosystémov. Predmetom ochrany je Ochrana fluviokrasovej jaskyne v Slovenskom raji so sintrovou výzdobou a podzemnými jazierkami, vytvorenej v triasovom wettersteinskom (svetlom) vápenci. Jaskyňa patrí medzi najväčšie jaskyne v strednej Európe. Je domovom vzácnych druhov netopierov a ďalších jaskynných živočíchov. Niektoré časti jaskyne sú stále nepreskúmané a ukrývajú ďalšie tajomstvá Prísna ochrana je nevyhnutná na zachovanie jej unikátneho charakteru pre budúce generácie.

Na záver prednášky  autor premietol činnosť spolku počas tzv, Jaskyniarskeho týždňa. Nasledovala bohatá diskusia s vysokým ocenením kvality prednášky a činností Speleoklubu Slovenský raj.

Foto: V. Daniel, M. Gresel                                                         Ing. Jozef Daniel

Spišskí baníci v Opálových baniach Dubník.

Dňa 2. októbra 2025 navštívili členovia Baníckeho spolku Spiš v počte 35 členov významnú mineralogickú lokalitu „Dubnické opálové bane“ a cestou späť i „Poľovnícko-lesnícke múzeum v Bijacovciach.

Opálové bane Dubník, nachádzajúce sa v Slanských vrchoch neďaleko Prešova, sú jedinečným miestom nielen v rámci Slovenska, ale aj celosvetovo. Slovenský opál, známy svojou jedinečnou hrou farieb, od modrej, zelenej, ružovej až po oranžovú, sa tu ťažil už pred stáročiami. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál bol veľmi  obľúbený členmi rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál "Oheň trojský".  Najväčší opál menom "Harlekýn" sa našiel v roku 1775. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc nizozemských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni (pod názvom Opál- Dubník, Uhorsko). História týchto baní je úzko spojená s tradíciou, bohatstvom i príbehmi, ktoré sa odvíjali od stáročných galerijných chodieb ukrytých pod zemou, ktorých zistená dĺžka je okolo 30 km. Najväčší rozmach zaznamenali Dubnícke opálové bane v 19. storočí počas správy rodiny Goldschmidtovcov, ktorí bane spravovali na základe prenájmu od uhorskej kráľovskej komory. V tomto období sa slovenský opál vyvážal do Paríža, Londýna i Petrohradu a bol známy po celom svete ako „Hungarian Opal“. Začiatkom 20. storočia došlo k postupnému úpadku ťažby, čo bolo spôsobené objavením lacnejších opálových nálezísk v Austrálii a Mexiku. Dovtedy bol Dubník jedinou ťaženou lokalitou opálu na svete. Ekonomická nevýhodnosť ťažby, spolu s vyčerpaním najvýdatnejších opálových žíl, viedli k zastaveniu prevádzky baní v roku 1922.

Aj keď ťažba opálu v Dubníku už nie je aktívna, bane ostali významnou súčasťou kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska. Sú skoro 100 rokov po zastavení ťažby cieľom turistov, mineralógov a milovníkov histórie. Opálové bane sú zimoviskom 11 druhov netopierov v počte minimálne 7 000 kusov. V súčasnosti sa organizujú prehliadky starých banských chodieb, kde návštevníci môžu na vlastné oči vidieť miesta, kde vznikali legendy slovenského opálu.

Členovia spolku prešli komentovanou prechádzkou 1,28 km banských chodieb, oboznámili sa s históriou a súčasnosťou opálových baní a opalu, niektorí si pospomínali na práce, ktoré v opálovej bani v histórií robili (členovia spolku, bývali pracovníci Uranpresu SNV).

História opálových baní Dubník je fascinujúcim príbehom o bohatstve, tradícii a ľudskej práci, ktorú formovala príroda i spoločenské zmeny. Dnes predstavuje symbol slovenského dedičstva a jedinečnosti, ktorá si zaslúži obdiv a ochranu. Ako hovoria miestni: „Opál z Dubníka je ako dúha ukrytá v kameni“, alebo ako jeden z gréckych filozofov: „Nič nie je krajšie pre pohľad očí, ako pozeranie sa na opál“.

Foto: Viktor Daniel                                                                                                    Banícky spolok Spiš

Dňa 29.8.2025 sa uskutočnilo požehnanie kaplnky svätej Barbory v Hnilčíku v časti Bindt. Sv. Barbora bola patrónkou baníkov na Hničíku – Bindte. Hlavný celebrant bol Mons. František Trstenský, spišský diecézny biskup. Na slávnostnom stretnutí sa zúčastnili i členovia Baníckeho spolku Spiš (Ing. Pavol Regec, Ing. Ján Jaško), Tovarišstva Poráčského baníctva a Baníckeho cechu Rudňany,                                     Foto: M. Greisel

Burza minerálov je podujatie, ktoré už desaťročia priťahuje pozornosť nadšencov prírody, geológie, zberateľstva a krásy vzácnych prírodnín. Ide o miesto, kde sa stretávajú zberatelia, predajcovia, vedci, deti aj rodiny, aby obdivovali, kupovali, predávali či vymieňali minerály, drahé kamene, fosílie a ďalšie geologické poklady. Burzy minerálov však nie sú len trhmi, sú to aj vzdelávacie, spoločenské a kultúrne udalosti, ktoré otvárajú dvere do podzemného sveta Zeme. Burzy minerálov majú dlhú tradíciu nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, kde je geológia hlboko zakorenenou vednou disciplínou. Najznámejšie a najväčšie burzy minerálov na svete sa konajú napríklad v nemeckom Mníchove, v americkom Tucsone či vo francúzskom Sainte-Marie-aux-Mines. Burzy minerálov na Slovensku sú unikátnym fenoménom spájajúcim vedu, kultúru a zberateľskú vášeň. Od veľkých podujatí v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline či Prešove až po menšie regionálne burzy, každé podujatie má svoju atmosféru, tradíciu a prínos. Sú živým dôkazom, že prírodné bohatstvo Slovenska inšpiruje nielen vedcov, ale aj umelcov, remeselníkov a všetkých milovníkov krásy ukrytej v mineráloch a drahých kameňoch.

Z uvedených dôvodov sa p. Erik Antony v spolupráci s Baníckym spolkom Spiš rozhodli uskutočniť dňa 16.8.2025 v priestoroch Banícko – energetického centra Prvú burzu minerálov v Spišskej Novej Vsi. Atmosféra na burze minerálov bola jedinečná – pulzujúca energiou objavovania, priateľských rozhovorov, ale aj tichého obdivu návštevníkov ku kráse, ktorú dokázala príroda vytvoriť po milióny rokov.

Organizátori a účastníci burzy minerálov dbali na to, aby boli ponúkané minerály, fosílie a drahé kamene legálne získané a ich ťažba nepoškodzovala životné prostredie. V posledných rokoch sa totiž kladie dôraz na etiku zberu, transparentnosť pôvodu a ochranu vzácnych lokalít. Na burze sme sa stretli najmä  s minerálmi a kryštálmi zo Slovenska, okolitých krajín aj exotických lokalít – napríklad ametyst, turmalín, pyrit, kremeň, granát, malachit, azurit či opál zlato a striebro. Boli tu  drahé kamene vo voľnej forme aj zasadené do šperkov – zafíry, rubíny, smaragdy, opály, topázy, tyrkysy a mnohé ďalšie, fosílie z rôznych období vývoja Zeme, šperky, bižutériu a umelecké dekorácie vyrobené z prírodných kameňov a drahokamov, ale i odborná literatúra. Burza minerálov bola  nielen miestom obchodu, ale aj popularizátorom vedy, miestom stretnutí a výmeny skúseností. Či to bol  zanietený zberateľ, začínajúci nadšenec, alebo len zvedavý návštevník, si na tejto burze minerálov každý našiel niečo, čo ho uchvátilo a obohatilo jeho pohľad na svet. Okrem toho banícky spolok Spiš pripravil pre návštevníkov i návštevu baníckej expozície a možnosť vyskúšať si ryžovanie zlata.

Poďakovať a za prípravu a realizáciu burzy hlavne Erikovi Antonyovi, Ing. Janovi Čujovi a Martine Murzovej.

V budúcom roku Banícky spolok Spiš plánuje uskutočniť II. ročník burzy, rozšíriť počet účastníkov burzy a zvýšiť ich počet o zberateľov minerálov zo spišských lokalít.

Foto:  Viktor Daniel                                                                                    Banícky spolok Spiš

Posledný júnový víkend patril na východe Slovenska baníckym spolkom a cechom z celého Slovenska, ale aj zahraničia. V spolupráci Združenia baníckych spolkov a cechov s mestom Prešov sa tam konal 17. ročník „Stretnutia banských miest a obcí Slovenska“. Organizátori pripravili pre verejnosť odborný, duchovný, ale aj kultúrny sprievodný program. Do krajského mesta podujatie zavítalo po prvýkrát. Program, ktorý sa začal už v piatok (26. 6.) v národnej kultúrnej pamiatke Solivar, vyzdvihuje banícku históriu Prešova a okolia a pripomína význam ťažby a spracovania soli, ktorá výrazne ovplyvnila dejiny mesta. Stretnutie banských miest je stretnutím kde sa zišlo 520 zaregistrovaných účastníkov z 36 rôznych banských a hutníckych spolkov a cechov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Rumunska“. Vrcholom sobotňajšieho programu bol popoludňajší sprievod baníckych a hutníckych spolkov historickým centrom Prešova.

Mesto Spišská Nová Ves zastupoval 36 členný  kolektív Baníckeho spolku Spiš, ktorý sa zúčastnil stretnutia len v sobotu 28. júna. Po príchode do Solivaru a po prezentácií sme navštívili Múzeum soli a výstavu čipiek. Po presune do Prešova sme sa zúčastnili Ekumenickej bohoslužby v Katedrále sv. Mikuláša, kde  veľmi peknú bohoslužbu konali 3 kňazi a to rímskokatolícky, evanjelická farárka a gréckokatolícky. Vyznamenanie, odznak sv. Barbory, dostala naša členka, p. Eva Regecová. Z bohoslužby aspoň jednu modlitbu: “Bože náš Otče vzhliadni na baníkov, ktorí pracujú v nebezpečných podmienkach. Ochraňuj ich od úrazov a daj im silu a vytrvalosť v ich práci. Posilňuj ich vieru a nádej a daj, aby sa všetci vrátili domov“. Po bohoslužbe nasledoval sprievod baníkov, stužkovanie zástav a kultúrny program.

Sedemnáste stretnutie baníckych miest a obcí Slovenska opäť dokázalo, že banícka tradícia je živá, inšpiratívna a hodná úcty. Vďaka nadšeniu organizátorov, účasti starých baníkov aj mladých, ktorí sa zapájajú do uchovávania dedičstva, má toto podujatie pevné miesto v slovenskom kultúrnom kalendári. Spája generácie, mestá, dediny a pripomína, že to, čo nás spája, je silnejšie než to, čo nás rozdeľuje.

Banícky spolok Spiš vzorne reprezentoval mesto Spišská Nová Ves na tejto akcií.

Banícky spolok Spiš a Tovarišstvo Poračského baníctva usporiadali dňa 10. júna 2025 prednášku spojenú s premietaním filmu „ Dubnické opálové bane“. Autor prednášky : Miloša Greisel a Viktora Daniel.

Jedná sa o najstaršie opálové bane na svete. Opálové bane Dubník majú bohatú históriu, ktorá siaha hlboko do minulosti. Prvé zmienky o ťažbe opálu pochádzajú už z obdobia staroveku, avšak ich najväčší rozmach nastal v 18. a 19. storočí, kedy boli bane známe po celej Európe. Slovenský opál, známy svojou kvalitou a jedinečným farebným leskom, sa stal žiadaným klenotom medzi aristokraciou a bohatými obchodníkmi.

Najväčším a najslávnejším opálom, ktorý bol objavený v baniach Dubník, je opál nazývaný „Harlekýn“. Tento opál, vážiaci 594 gramov, patrí medzi najväčšie drahé opály na svete a dodnes je považovaný za skvost mineralogického sveta.

Opály z baní Dubník sú známe svojou unikátnou štruktúrou a farbami. Slovenský opál sa vyznačuje hlavne živými farbami – od modrej, zelenej až po oranžovú a červenú – ktoré pripomínajú hru svetla na povrchu klenotu. Tento farebný efekt je výsledkom špecifickej štruktúry opálu, ktorá lomí svetlo a vytvára tak jedinečný optický jav.

Vo filme sme sa dostali i do piatich zatopených priestorov bane, čo je úžasný unikát.

BSS chystá na jeseň exkurziu do týchto baní.

Je potrebné  poďakovať autorom za výbornú prezentáciu tohto skvostu Slovenska.

Dňa 13. mája sa uskutočnila v Multifunkčnom centre prednáška Miloša Greisela a Viktora Daniela na tému:

ČARO PODZEMIA MNÍŠKA NAD HNILCOM.

Mníšek nad Hnilcom je banícka obec, s bohatou históriou, keď podľa vykopávok siaha jej história až do doby mladšej kamennej. V 16. storočí bola baníckym mestečkom s baníckym súdom.

Prednášatelia prešli históriou obce, jej zvláštnosťami, jednotlivými významnými rodmi, nešťastiami, evanjelickým i katolíckym kostolom, históriou zvonov, ale i baníckou oferou, ktorá sa každoročne koná predtým v obidvoch kostoloch, dnes len v evanjelickom.

Najdôležitejšou časťou prednášky boli fotografie a história najkrajších podzemných baní Mníška.

Banícky spolok Spiš v rámci svojej činností pripravuje  7 diel publikácie „Technické a hutnícke pamiatky Spiša, Hnilecká dolina“.

Je potrebné sa poďakovať autorom za túto unikátnu prednášku, z tejto pomaly už zabudnutej baníckej lokality.

                                                                                   ZDAR  BOH!

Dňa 10.5.2025  uskutočnilo sa v Novoveskej Hute slávnostné  otvorenie projektu Občianskeho združenia v Novoveskej Hute „S permoníkmi za históriou Novoveskej Huty“.

Novoveská Huta, ktorá je časťou Spišskej Novej Vsi, má bohatú históriu. Hoci písomné pramene udávajú rok prvej zmienky o osade Novoveská Huta rok 1383, jej vznik je potrebné dať skôr. Vznikla na základe baníctva. V histórii osady sa tu ťažilo 5 nerastných surovín a to meď, železo, sadrovec, urán a stavebný kameň. Historická ťažba medi dala vznik kováčstvu, mediarstvu (výroba kotlov), zvonolejárstvu,  ale i zbrojárstvu.  Je tu i historický kamenný most, boli tu známe Novoveské kúpele, ako i kameninová továreň. Drevospracujúci priemysel priniesol úzkokoľajnú železničku, ktorej časť bola v neskorších dobách využitá na prevoz sadrovca na Novovekú pílu.

Preto na základe histórie sa  rozhodlo Občianske združenie Novoveská Huta o projekt s permoníkmi, ktorí strážia jednotlivé objekty v Novoveskej Hute, či civilné, alebo banské. Každý permoník má svoje meno, podľa objektu, o ktorom prináša históriu, ktorá je umiestnená na soche permoníka, ako QR kód.

Slávnostnú časť otvorenia začala ľudová hudba. Po nej sa ujala slova predsedníčka  Komunitné centra OZ Novoveská Huta p. Jitka Nováková, ktorá zhodnotila vznik a realizáciu projektu.   Po nej veľmi pekným spevom prispeli 6 permoníci materskej škôlky v Novoveskej Hute. Nasledovala hudobná vložka ľudovej hudby, a po nich  prejav Ing, Jozefa Daniela k histórií Novovekej Huty. Primátor mesta Ing. Pavol Bečárik sa poďakoval OZ za aktivitu pri odhaľovaní histórie Novoveskej Huty, ako i pri snahe zvýšiť tým jej návštevnosť. Po záverečnom slove predsedníčky OZ navštívili účastníci 5 sôch permoníkov s QR kódmi (Komunikačné centrum OZ, Kamenný most, Kostol, Kozáková víla, Ilonkin prameň).  Záver programu bolo občerstvenie.

Je potrebné sa poďakovať OZ Novoveská Huta, že po Banskom náučnom chodníku, po Lesnom chodníku, Slovenskej banskej ceste má Novoveská huta ďalšiu atrakciu, ktorú je potrebné spropagovať tak, aby prilákala do Novoveskej Huty čo najviac turistov.

                                                                            Banícky spolok Spiš

Dňa 9. mája 2025  sa zišli milovníci turistiky, aby v rámci otvorenia turistickej sezóny 2025 prešli sa po turistickú Banskom chodníku v Novoveskej Hute a to ako peší turisti, resp. niektorí na bicykloch. Nový náučný chodník bol otvorený v septembri 2013 v území pôvodného medenorudného dobývacieho priestoru Ťažiarstva Ján, sadrovcovej bane a uránových baní. Osem náučných panelov a tri trasy chodníka vás vedú po stopách miestnej  histórie, baníctva 5 nerastov a zároveň ponúkajú množstvo krásnych výhľadov na mesto, úbočia prírodnej rezervácie Muráň či Národného parku Slovenský raj a Hornádskej kotliny.. 

V roku 2024 boli dané na trasu 8 nových panelov s novými textami, obrázkovými  a mapovými prílohami. Pri paneli č, 1,  na námestí v Novoveskej Hute, predniesol históriu Huty a chodníka Ing. Jozef Daniel. Komentovanú prechádzku po chodníku viedol Viktor Daniel.

Po zvládnutí trasy náučného chodníka sa časť účastníkov zišla  v Medvedej dolke pri paneli č. 8 (sadrovec a anhydrit) na zaslúžené občerstvenie a opekanie špekáčikov.                                                               

Spracoval: Ing. Jozef Daniel                                  Foto: Viktor Daniel