Burza minerálov je podujatie, ktoré už desaťročia priťahuje pozornosť nadšencov prírody, geológie, zberateľstva a krásy vzácnych prírodnín. Ide o miesto, kde sa stretávajú zberatelia, predajcovia, vedci, deti aj rodiny, aby obdivovali, kupovali, predávali či vymieňali minerály, drahé kamene, fosílie a ďalšie geologické poklady. Burzy minerálov však nie sú len trhmi, sú to aj vzdelávacie, spoločenské a kultúrne udalosti, ktoré otvárajú dvere do podzemného sveta Zeme. Burzy minerálov majú dlhú tradíciu nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, kde je geológia hlboko zakorenenou vednou disciplínou. Najznámejšie a najväčšie burzy minerálov na svete sa konajú napríklad v nemeckom Mníchove, v americkom Tucsone či vo francúzskom Sainte-Marie-aux-Mines. Burzy minerálov na Slovensku sú unikátnym fenoménom spájajúcim vedu, kultúru a zberateľskú vášeň. Od veľkých podujatí v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline či Prešove až po menšie regionálne burzy, každé podujatie má svoju atmosféru, tradíciu a prínos. Sú živým dôkazom, že prírodné bohatstvo Slovenska inšpiruje nielen vedcov, ale aj umelcov, remeselníkov a všetkých milovníkov krásy ukrytej v mineráloch a drahých kameňoch.

Z uvedených dôvodov sa p. Erik Antony v spolupráci s Baníckym spolkom Spiš rozhodli uskutočniť dňa 16.8.2025 v priestoroch Banícko – energetického centra Prvú burzu minerálov v Spišskej Novej Vsi. Atmosféra na burze minerálov bola jedinečná – pulzujúca energiou objavovania, priateľských rozhovorov, ale aj tichého obdivu návštevníkov ku kráse, ktorú dokázala príroda vytvoriť po milióny rokov.

Organizátori a účastníci burzy minerálov dbali na to, aby boli ponúkané minerály, fosílie a drahé kamene legálne získané a ich ťažba nepoškodzovala životné prostredie. V posledných rokoch sa totiž kladie dôraz na etiku zberu, transparentnosť pôvodu a ochranu vzácnych lokalít. Na burze sme sa stretli najmä  s minerálmi a kryštálmi zo Slovenska, okolitých krajín aj exotických lokalít – napríklad ametyst, turmalín, pyrit, kremeň, granát, malachit, azurit či opál zlato a striebro. Boli tu  drahé kamene vo voľnej forme aj zasadené do šperkov – zafíry, rubíny, smaragdy, opály, topázy, tyrkysy a mnohé ďalšie, fosílie z rôznych období vývoja Zeme, šperky, bižutériu a umelecké dekorácie vyrobené z prírodných kameňov a drahokamov, ale i odborná literatúra. Burza minerálov bola  nielen miestom obchodu, ale aj popularizátorom vedy, miestom stretnutí a výmeny skúseností. Či to bol  zanietený zberateľ, začínajúci nadšenec, alebo len zvedavý návštevník, si na tejto burze minerálov každý našiel niečo, čo ho uchvátilo a obohatilo jeho pohľad na svet. Okrem toho banícky spolok Spiš pripravil pre návštevníkov i návštevu baníckej expozície a možnosť vyskúšať si ryžovanie zlata.

Poďakovať a za prípravu a realizáciu burzy hlavne Erikovi Antonyovi, Ing. Janovi Čujovi a Martine Murzovej.

V budúcom roku Banícky spolok Spiš plánuje uskutočniť II. ročník burzy, rozšíriť počet účastníkov burzy a zvýšiť ich počet o zberateľov minerálov zo spišských lokalít.

Foto:  Viktor Daniel                                                                                    Banícky spolok Spiš

Posledný júnový víkend patril na východe Slovenska baníckym spolkom a cechom z celého Slovenska, ale aj zahraničia. V spolupráci Združenia baníckych spolkov a cechov s mestom Prešov sa tam konal 17. ročník „Stretnutia banských miest a obcí Slovenska“. Organizátori pripravili pre verejnosť odborný, duchovný, ale aj kultúrny sprievodný program. Do krajského mesta podujatie zavítalo po prvýkrát. Program, ktorý sa začal už v piatok (26. 6.) v národnej kultúrnej pamiatke Solivar, vyzdvihuje banícku históriu Prešova a okolia a pripomína význam ťažby a spracovania soli, ktorá výrazne ovplyvnila dejiny mesta. Stretnutie banských miest je stretnutím kde sa zišlo 520 zaregistrovaných účastníkov z 36 rôznych banských a hutníckych spolkov a cechov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Rumunska“. Vrcholom sobotňajšieho programu bol popoludňajší sprievod baníckych a hutníckych spolkov historickým centrom Prešova.

Mesto Spišská Nová Ves zastupoval 36 členný  kolektív Baníckeho spolku Spiš, ktorý sa zúčastnil stretnutia len v sobotu 28. júna. Po príchode do Solivaru a po prezentácií sme navštívili Múzeum soli a výstavu čipiek. Po presune do Prešova sme sa zúčastnili Ekumenickej bohoslužby v Katedrále sv. Mikuláša, kde  veľmi peknú bohoslužbu konali 3 kňazi a to rímskokatolícky, evanjelická farárka a gréckokatolícky. Vyznamenanie, odznak sv. Barbory, dostala naša členka, p. Eva Regecová. Z bohoslužby aspoň jednu modlitbu: “Bože náš Otče vzhliadni na baníkov, ktorí pracujú v nebezpečných podmienkach. Ochraňuj ich od úrazov a daj im silu a vytrvalosť v ich práci. Posilňuj ich vieru a nádej a daj, aby sa všetci vrátili domov“. Po bohoslužbe nasledoval sprievod baníkov, stužkovanie zástav a kultúrny program.

Sedemnáste stretnutie baníckych miest a obcí Slovenska opäť dokázalo, že banícka tradícia je živá, inšpiratívna a hodná úcty. Vďaka nadšeniu organizátorov, účasti starých baníkov aj mladých, ktorí sa zapájajú do uchovávania dedičstva, má toto podujatie pevné miesto v slovenskom kultúrnom kalendári. Spája generácie, mestá, dediny a pripomína, že to, čo nás spája, je silnejšie než to, čo nás rozdeľuje.

Banícky spolok Spiš vzorne reprezentoval mesto Spišská Nová Ves na tejto akcií.

Banícky spolok Spiš a Tovarišstvo Poračského baníctva usporiadali dňa 10. júna 2025 prednášku spojenú s premietaním filmu „ Dubnické opálové bane“. Autor prednášky : Miloša Greisel a Viktora Daniel.

Jedná sa o najstaršie opálové bane na svete. Opálové bane Dubník majú bohatú históriu, ktorá siaha hlboko do minulosti. Prvé zmienky o ťažbe opálu pochádzajú už z obdobia staroveku, avšak ich najväčší rozmach nastal v 18. a 19. storočí, kedy boli bane známe po celej Európe. Slovenský opál, známy svojou kvalitou a jedinečným farebným leskom, sa stal žiadaným klenotom medzi aristokraciou a bohatými obchodníkmi.

Najväčším a najslávnejším opálom, ktorý bol objavený v baniach Dubník, je opál nazývaný „Harlekýn“. Tento opál, vážiaci 594 gramov, patrí medzi najväčšie drahé opály na svete a dodnes je považovaný za skvost mineralogického sveta.

Opály z baní Dubník sú známe svojou unikátnou štruktúrou a farbami. Slovenský opál sa vyznačuje hlavne živými farbami – od modrej, zelenej až po oranžovú a červenú – ktoré pripomínajú hru svetla na povrchu klenotu. Tento farebný efekt je výsledkom špecifickej štruktúry opálu, ktorá lomí svetlo a vytvára tak jedinečný optický jav.

Vo filme sme sa dostali i do piatich zatopených priestorov bane, čo je úžasný unikát.

BSS chystá na jeseň exkurziu do týchto baní.

Je potrebné  poďakovať autorom za výbornú prezentáciu tohto skvostu Slovenska.

Dňa 13. mája sa uskutočnila v Multifunkčnom centre prednáška Miloša Greisela a Viktora Daniela na tému:

ČARO PODZEMIA MNÍŠKA NAD HNILCOM.

Mníšek nad Hnilcom je banícka obec, s bohatou históriou, keď podľa vykopávok siaha jej história až do doby mladšej kamennej. V 16. storočí bola baníckym mestečkom s baníckym súdom.

Prednášatelia prešli históriou obce, jej zvláštnosťami, jednotlivými významnými rodmi, nešťastiami, evanjelickým i katolíckym kostolom, históriou zvonov, ale i baníckou oferou, ktorá sa každoročne koná predtým v obidvoch kostoloch, dnes len v evanjelickom.

Najdôležitejšou časťou prednášky boli fotografie a história najkrajších podzemných baní Mníška.

Banícky spolok Spiš v rámci svojej činností pripravuje  7 diel publikácie „Technické a hutnícke pamiatky Spiša, Hnilecká dolina“.

Je potrebné sa poďakovať autorom za túto unikátnu prednášku, z tejto pomaly už zabudnutej baníckej lokality.

                                                                                   ZDAR  BOH!

Dňa 10.5.2025  uskutočnilo sa v Novoveskej Hute slávnostné  otvorenie projektu Občianskeho združenia v Novoveskej Hute „S permoníkmi za históriou Novoveskej Huty“.

Novoveská Huta, ktorá je časťou Spišskej Novej Vsi, má bohatú históriu. Hoci písomné pramene udávajú rok prvej zmienky o osade Novoveská Huta rok 1383, jej vznik je potrebné dať skôr. Vznikla na základe baníctva. V histórii osady sa tu ťažilo 5 nerastných surovín a to meď, železo, sadrovec, urán a stavebný kameň. Historická ťažba medi dala vznik kováčstvu, mediarstvu (výroba kotlov), zvonolejárstvu,  ale i zbrojárstvu.  Je tu i historický kamenný most, boli tu známe Novoveské kúpele, ako i kameninová továreň. Drevospracujúci priemysel priniesol úzkokoľajnú železničku, ktorej časť bola v neskorších dobách využitá na prevoz sadrovca na Novovekú pílu.

Preto na základe histórie sa  rozhodlo Občianske združenie Novoveská Huta o projekt s permoníkmi, ktorí strážia jednotlivé objekty v Novoveskej Hute, či civilné, alebo banské. Každý permoník má svoje meno, podľa objektu, o ktorom prináša históriu, ktorá je umiestnená na soche permoníka, ako QR kód.

Slávnostnú časť otvorenia začala ľudová hudba. Po nej sa ujala slova predsedníčka  Komunitné centra OZ Novoveská Huta p. Jitka Nováková, ktorá zhodnotila vznik a realizáciu projektu.   Po nej veľmi pekným spevom prispeli 6 permoníci materskej škôlky v Novoveskej Hute. Nasledovala hudobná vložka ľudovej hudby, a po nich  prejav Ing, Jozefa Daniela k histórií Novovekej Huty. Primátor mesta Ing. Pavol Bečárik sa poďakoval OZ za aktivitu pri odhaľovaní histórie Novoveskej Huty, ako i pri snahe zvýšiť tým jej návštevnosť. Po záverečnom slove predsedníčky OZ navštívili účastníci 5 sôch permoníkov s QR kódmi (Komunikačné centrum OZ, Kamenný most, Kostol, Kozáková víla, Ilonkin prameň).  Záver programu bolo občerstvenie.

Je potrebné sa poďakovať OZ Novoveská Huta, že po Banskom náučnom chodníku, po Lesnom chodníku, Slovenskej banskej ceste má Novoveská huta ďalšiu atrakciu, ktorú je potrebné spropagovať tak, aby prilákala do Novoveskej Huty čo najviac turistov.

                                                                            Banícky spolok Spiš

Dňa 9. mája 2025  sa zišli milovníci turistiky, aby v rámci otvorenia turistickej sezóny 2025 prešli sa po turistickú Banskom chodníku v Novoveskej Hute a to ako peší turisti, resp. niektorí na bicykloch. Nový náučný chodník bol otvorený v septembri 2013 v území pôvodného medenorudného dobývacieho priestoru Ťažiarstva Ján, sadrovcovej bane a uránových baní. Osem náučných panelov a tri trasy chodníka vás vedú po stopách miestnej  histórie, baníctva 5 nerastov a zároveň ponúkajú množstvo krásnych výhľadov na mesto, úbočia prírodnej rezervácie Muráň či Národného parku Slovenský raj a Hornádskej kotliny.. 

V roku 2024 boli dané na trasu 8 nových panelov s novými textami, obrázkovými  a mapovými prílohami. Pri paneli č, 1,  na námestí v Novoveskej Hute, predniesol históriu Huty a chodníka Ing. Jozef Daniel. Komentovanú prechádzku po chodníku viedol Viktor Daniel.

Po zvládnutí trasy náučného chodníka sa časť účastníkov zišla  v Medvedej dolke pri paneli č. 8 (sadrovec a anhydrit) na zaslúžené občerstvenie a opekanie špekáčikov.                                                               

Spracoval: Ing. Jozef Daniel                                  Foto: Viktor Daniel         

Dňa 11. marca 2025 a zišli na stretnutí  Baníckeho spolku Spiš manželka Júlia a deti Ing. Vladimíra Klauča, ako i ďalšia rodina, ale i primátor mesta SNV Ing. Bečárik, starostka Smižian p. Miroslava Szitová, predseda ZBSC  Erik Szombathy, predstavitelia baníckych spolkov a ďalší, ktorí sa zúčastnili na:

- slávnostnom umiestnení portrétu Ing. Vladimíra Klauča na Stenu baníckych osobností Spiša,

- prednáške Ing. Igora Števčíka: „Železorudné bane Spišská Nová Ves po roku 1989“

Po baníckej hymnickej piesni „Zdar Boh hore“ v podaní súboru Šachtár privítala a uviedla do programu stretnutia plnú sálu účastníkov slávnostného stretnutia moderátorka p. M. Murzová.

Nasledovalo vystúpenie Ing. J. Daniela, ktorý zhodnotil významnú prácu Ing. Klauča  (*1936 –  †2022) v prospech slovenského, ale hlavne spišského baníctva, ako i Baníckeho spolku Spiš. V celej svojej pracovnej činností bolo snahou Ing. Klauča zavádzanie progresívnych metód do banskej činností. Okrem samotnej práce bolo jeho snahou i riešenie problémov mesta Spišská Nová Ves, ako i ďalších banských obcí Spiša, pričom využíval svoje bohaté praktické banícke vedomostí. V meste Spišská Nová Ves sa zaslúžil o výstavbu Domu kultúry, zimného štadión, športovej haly a krytej plavárne, ale i vodovodu zo Spišskej Teplice. S jeho menom sa spája úspešná éra modernizácie a investičnej výstavby v obciach, kde boli závody Železorudných baní. Významne sa zaslúžil o založenie Baníckeho cechu Rudňany 16. 9. 1999, v ktorom bol v rokoch 2003-2007 jeho predsedom. Má zásluhu i na vzniku celoslovenského Združenia baníckych spolkov a cechov.

Bol hlavným zakladateľom Baníckeho spolku Spiš. Dňa 11. júna 2008 bol Banícky spolok Spiš oficiálne založený Valným zhromaždením 2008 v prednáškovej sieni Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi. Neskoršie sa významnou mierou pričinil o vznik Baníckeho spolku Bratstvo Smolník – Smolnícka Huta a Baníckeho spolku v Gelnici.

Od začiatku svojho pôsobenia v BSS pracoval až do 2022 v predsedníctve spolku. V Baníckom spolku Spiš zastával post predsedu v dvoch funkčných obdobiach: od roku 2011 do roku 2015 a potom od roku 2018 až do 2022. Patril medzi hlavných organizátorov 3. Stretnutia baníckych miest a obcí Slovenskej republiky v Spišskej Novej Vsi v roku 2010, na ktorom sa podieľal organizovaním hlavného programu a celého radu sprievodných akcií pre viac ako 1 000 účastníkov. Banícky spolok Spiš, pod vedením Ing. Klauča, za svoju činnosť v prospech baníctva a mesta Spišská Nová Ves získal „Cenu mesta Spišská Nová Ves“ za rok 2013.

Počas slávnostného stretnutia boli premietané fotografie zo života Ing. Klauča.

Nasledovalo odhalenie portrétu Ing. Vladimíra Klauča, ktorého sa zhostili syn V. Klaučo ml. a p. starostka M. Szitová. V ďalšej častí to boli spomienky na Ing. Klauča viacerých účastníkov slávnostného stretnutia.

Po spomienkach nasledovala Banícka hymna, a uvedenie prednášky Ing. I. Števčíka „Železorudné bane  po roku 1969“, v ktorých Ing. V. Klaučo bol celý svoj pracovný život zamestnancom v rôznych funkciách a to ako banský smenový technik, vedúci banského úseku, vedúci výroby závodu, hlavný inžinier závodu, .až po riaditeľa  závodu v Rudňanoch  i Smolníku.

Je potrebné sa poďakovať Ing. Vladimírovi Klaučovi, ktorý bol i našim učiteľom, za jeho celoživotné dielo v prospech baníctva, za jeho priateľstvo, jeho um, ktorý dal v prospech slovenského a hlavne spišského baníctva, Baníckeho spolku Spiš,  mesta Spišská Nová Ves a Smižany.

Za uvedenú činnosť si plne zaslúži, aby bol na Stene baníckych osobností Spiša, ako jeden z veľkých baníckych osobností Slovenska..

                                                                                                Banícky spolok Spiš

V kine MIER v Spišskej Novej Vsi v poslednú februárovú stredu sa niesli tóny starých baníckych piesní, ktoré pripomenuli  bohatú banícku tradíciu Spiša. Konala sa tu  prehliadka speváckych  skupín so zameraním na banícku pieseň.  Spevokoly priniesli do hľadiska nielen nostalgické spomienky na ťažkú prácu dedov a pradedov v baniach, ale i sentimentálny návrat do baníckej minulostí Spiša.

Popoludnie otvorila moderátorka Viera Vančová, ktorá postupne uvádzala jednotlivé súbory s ich repertoárom, ale i výsledkami a úspechmi. Prvým bol  domáci banícky spevokol Baníckeho spolku Spiš, Šachtár. Vstup na javisko sprevádzala klopačka, ktorá oživila dávnu tradíciu oznamovania začiatku pracovného dňa v bani. Program bol obohatený aj o divadelné prvky pod dozorom patrónky baníkov sv. Barbory a za asistencie malých permoníkov. Speváci sa na javisku predviedli v baníckych uniformách, čím umocnili autentickú atmosféru podujatia.

Skupina z Rudnian zaujala farebným kontrastom. Ženy v zelenom odeve spievali banícke

I ľudové piesne, zatiaľ čo ich mužskí kolegovia sprevádzali spev na hudobných nástrojoch.

Gelničania sa predstavili v bielo-červenej kombinácii ošatenia .

Folklórna skupina Šašina z Jakloviec priniesla na pódium žensko-mužskú harmóniu.

Nálepkovčania so skupinou Vondrišel prekvapili modernou úpravou piesní za doprovodu

gitary, čo osviežilo program.

Prekvapením bolo vystúpenie folklórneho zoskupenie z Poráča. V prevahe ženských hlasov na javisku sa konečne ozvali aj silné mužské hlasy, ktoré dodali piesňam potrebnú

hĺbku a razanciu. Ich vystúpenie sa stretlo s nadšeným potleskom divákov.

Hoci v publiku prevládali starší návštevníci, čo výstižne zhodnotila jedna z diváčok slovami : “ Šicko stare ľudze “, atmosféra bola plná energie a spomienok na časy, keď baníctvo neodmysliteľne patrilo k životu mnohých rodín. Na javisku i v hľadisku bola jednoznačne prevaha žien nad malou skupinou mužov.

Veľké poďakovanie patrilo Baníckemu spolku SPIŠ a mestu Spišská Nová Ves za podporu

jedinečného podujatia, ako aj režisérke Anne Kačírovej, ktorá svojou prácou a organizačnými schopnosťami  prispela k jeho úspechu.

Záverečné tony baníckej hymnickej piesne  Zdar Boh hore spojili účinkujúcich aj divákov v jednotnom speve, ktorý zaznel ako ako silná pripomienka minulosti, ktorá v piesni stále

žije Keďže išlo o prvú prehliadku svojho druhu, mnohí prítomní sa zhodli, že bola veľmi  úspešná s návštevou vyše 300 poslucháčov, a  bude  mať pokračovanie v ďalších ročníkoch a  roku 2026  to budú Rudňany.

Foto: V. Daniel                                                                                              Banícky spolok Spiš

V oblasti zachovania baníckych tradícií spolok každoročne organizuje Barborské slávnosti spojené so šachtágom – prijímaním čestných členov do baníckeho stavu. Prvé Barborské slávnosti zorganizoval Banícky spolok Spiš v dňoch 3. – 5. decembra 2008.

Barborské slávností 2024 pozostávali z dvoch častí. V prvej častí to bolo vysvätenie pamätnej tabule „Na pamiatku tých, ktorí zahynuli pri banských nešťastiach na Spiši“. Tabula je pri vchode do Starého cintorína,  v Spišskej Novej Vsi. Tabulu vysvätil s dojímavým príhovorom o baniach a baníkoch spišský diecézny biskup Mons. František Trstenský. Konferoval predseda spolku Ing. Pavol Regec.

Dňa 4. decembra 2024 v Koncertnej sále Reduty v Spišskej Novej Vsi uskutočnili sa tradičné už 16-te Barborské slávností 2024. Po slávnostnom privítaní, slávnostnej básni v podaní Mgr.  V. Vančovej nasledoval nástup na pódium, za zvukov baníckej klopačky, nositeľov zástav, aušusníkov a sv. Barbory. Šachtág viedol Ing, V, Kirol, ktorí si zvolil ďalších ceremoniárov.

Po svätení dupláku piva D. Šoltésom nasledoval prípitok Ing. Daniela.

Nasledoval skok cez kožu, prijatie adeptov do baníckeho stavu, ktoré viedol Mgr. Š. Kupčík. Pivným dispečerom bol F. Stuhlák a kantorom spevokolu bol A. Pačnár. Kožený flek“ držali aušusníci, Hutmanskú palicu – moresku - opatroval a pasovanie novoprijatých členov baníckeho spolku čestný predseda vykonal a o prijatí diplom vydal Ing. J. Daniel týmto adeptom skoku cez kožu: p, Hanka Kačírová, Tomáš Hamráček a Maria Hanuščinová.

Pri príležitosti významného životného jubilea Ing. P. Regec a Ing. J. Daniel odovzdali gratulačné listy : Ing. Athene Smolkovej, Viktorovi Danielovi, Anne Kačírovej, Marte Buľkovej a Eve Regecovej.

Ďakovné listy za spoluprácu s BSS z rúk predsedu spolku prevzali :  Adnan Akram, firma MEPOS, Emkobel a Uranpres.

Ing. Pavol Regec prevzal z rúk zástupcu predsedníctva  Združenia baníckych spolkov a cechov ministerské vyznamenanie „Za zachovanie baníckych tradícií“.

Prebehla i tradičná súťaž v pití piva a to mužov a žien.

Záver predniesol predseda spolku Ing Regec.   Foto: V. Daniel, M. Greisel