Tohtoročné 18. stretnutie banských miest a obcí Slovenska sa konalo v termíne od 22. do 24. mája 2026 v Banskej Bystrici. Toto významné podujatie sa do mesta pod Urpínom vracia po 11 rokoch a zároveň sa spája s pripomenutím si 500. výročia baníckeho povstania. Pred 500 rokmi, v rokoch 1525–1526, sa baníci v Banskej Bystrici vzbúrili proti nespravodlivým výplatám, rastúcim daniam a zlým pracovným podmienkam, čo vyústilo do jedného z najväčších sociálnych povstaní v Uhorsku.  Napätie medzi baníkmi a vedením Thurzovsko-Fuggerovského mediarskeho podniku sa stupňovalo, čo viedlo k otvorenému odporu a ozbrojeným konfliktom v regióne Banskej Bystrice, Kremnice, Banskej Štiavnice a Hodruše. Rok 1526 sa preto spomína ako „Krvavý rok 1526“.  Na pamiatku baníckej vzbury proti feudálnemu útlaku sa v Banskej Bystrici v rokoch výročí konajú spomienkové akcie.

Tohtoročné stretnutie baníckych miest a obcí sa konalo v dňoch 22 - 24. mája a to 22. mája v Španej Doline, známej ťažbou medi, kde sa uskutočnila exkurzia po pamiatkach obce,  Aušusnícka svätá banícka omša a položenie vencov k Pamätníku obetiam baníckeho povstania, ako i Slávnostný Šachtág so skokom cez kožu.

Mesto Spišskú Novú Ves reprezentoval Banícky spolok Spiš a to v počte    36 účastníkov, ktorí sa zúčastnili hlavnej častí programu a to 23. mája  v Banskej Bystrici. Po registrácií naši účastníci si pozreli Múzeum SNP, Thurzov dom, ako i Hodinovú vežu. Nasledovalo prijatie u primátora Banskej Bystrice a Sprievod banských miest a obcí, baníckych a hutníckych spolkov mestom až ku Katedrále sv.Františka Xaverského, kde sa konala Ekumenická bohoslužba. Počas bohoslužby boli 4 členom združenia odovzdané Čestné odznaky sv. Barbory. Členov nášho spolku potešilo, že jeden z odznakov bol pridelený jednému z najaktívnejších členov nášho spolku – Viktorovi Danielovi. Zaslúžene. Po skončení ekunomenickej omše nasledoval program na námestí Š Moyzesa a to príhovory primátorov a delegácií, odovzdanie Barborského svetla, putovnej zástavy, stužkovanie zástav, ako i spevy Štiavnického a Starohorského spevokolu, Ženskej speváckej skupiny Rudňanka a Kremnického spevokolu „Fokoš“.

Celkove sa veľmi kvalitne pripraveného stretnutia zúčastnilo viac ako 650 účastníkov z baníckych a hutníckych spolkov zo Slovenska, Česka, Poľska, Rumunska a Rakúska. Je potrebné konštatovať, že Banícky spolok Spiš vzorne reprezentoval baníctvo a mesto Spišská Nová Ves.                                                                 

 ZDAR  BOH!   

9.mája 2026 v Spišskej Novej Vsi v Banícko – energetickom multicentre, sa  stretli banský inžinieri, ktorí študovali na Baníckej fakulte v Košiciach, narodili sa pred kalendárnym rokom 1951 a končili ju promóciou pred rokom  1974. resp. 1975., teda majú viac  než 70 rokov. Stretnutie organizovalo Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska zastúpené Ing. Athenou Smolkovou, v spolupráci s Baníckym spolkom Spiš, ako i Banskoštiavnicko-hodrušským baníckym spolkom. Celkove sa na stretnutí zúčastnilo 33 banských inžinierov – veteránov. Úvodné slovo patrilo Ing. A. Smolkovej a po nej pozdravili stretnutie primátor Spišskej Novej Vsi  Ing. Pavol Bečarik a po ňom Ing. Pavol Regec, predseda Baníckeho spolku Spiš. Nasledoval predstavenie jednotlivých – účastníkov – veteránov, z ktorých najstarším a stálym účastníkom stretnutí bol  Ing. Janko Bočkaj vo veku 94 rokov. Vystúpil i prof. Ing. Vladimír Vodzinský, CSc., ktorý sa zmienil o neúčastí na stretnutí  reprezentantov Baníckej školy v Košiciach. Skoro všetky stretnutiasa konali tradične v Banskej Štiavnici, len minulý rok v Košiciach, tento v Spišskej Novej Vsi.

Stretnutie veteránov Baníckej fakulty TU Košice bolo príležitosťou na opätovné spojenie generácií banských inžinierov, ktorí formovali tradíciu, výskum a prax baníctva na Slovensku. Podujatím sa  vytvoril priestor na výmenu skúseností, spomienok a odborných poznatkov, ktoré sú súčasťou bohatej histórie baníckej  fakulty. Ide tu o tradíciu, hrdosť a ľudské príbehy. Minútou ticha si účastníci spomenuli na tých, ktorí sa už pozerajú na nás z Baníckeho neba. Účastníkov stretnutia spája  viac než len spoločná alma mater. Spája ich remeslo, ktoré formovalo regióny, budovalo priemysel, posúvalo hranice techniky a zanechalo stopu v životoch tisícov ľudí. Spája ich Banícka fakulta v Košiciach – miesto, kde rástli ako odborníci aj ako ľudia. Je preto potrebné vyjadriť všetkým účastníkom úprimnú úctu preto, že sa jedná o generáciu ktorá niesla na pleciach rozvoj slovenského baníctva v časoch, keď sa rozhodovalo o jeho smerovaní. Ich skúsenosti, pracovné a ľudské príbehy ako i výsledky práce  sú základom, na ktorom dnes stojí moderné geoinžinierstvo, geológia, environmentálne technológie aj nové smery výskumu. Na stretnutí sa nezišli len odborníci. Zišli sa priatelia, spolužiaci, kolegovia, ktorí si pamätajú prvé prednášky, laboratórne cvičenia, prvé výjazdy do terénu, aj tie nezabudnuteľné chvíle, ktoré sa do skrípt nikdy nezmestili. Každý z nich  nesie kus histórie fakulty – histórie, ktorú nemožno prepísať, iba si  s úctou pripomínať.

Svet baníctva sa mení. Menia sa technológie, menia sa priority, mení sa aj samotná krajina. No jedno zostáva nemenné: duch baníckej hrdosti, súdržnosti a odvahy. Ten duch, ktorý do fakulty vniesli účastníci stretnutia.. Dnes sa tu na Spiši zišli veteráni – čo je krásne slovo. Znamená to, že už prežili. Prežili banské prevádzky, prežili geológiu, prežili technické kreslenie… a dokonca aj legendárne študentské večierky. A i tak mnohí to dotiahli ďaleko. Niektorí do riadiacich funkcií, iní do výskumu, ďalší do praxe. A tak je možné  povedať jediné: klobúk dole. Lebo baníctvo nie je len povolanie. Je to povaha. Je to odvaha. A je to aj schopnosť zasmiať sa – aj keď vám niekto povie, že „ste úplne mimo“. Lebo vy viete, že ste len „mimo povrchu“.

Keď sa dnes obzrieme späť, vidíme desiatky rokov práce, výskumu, výziev aj úspechov. Vidíme generácie inžinierov, ktorí svojou odbornosťou formovali slovenské baníctvo, geológiu, geotechniku, ale aj moderné environmentálne smery. A medzi účastníkmi sú i  tí, ktorí niesli fakulte meno do praxe, do podnikov, do výskumných ústavov, do riadiacich funkcií aj do terénu, kde sa rozhodovalo o reálnych výsledkoch.

Účastníci stretnutia si pospomínali, keď ako mladí študenti prvýkrát vstúpili do priestorov fakulty, čo vzbudzovalo  prirodzený  rešpekt. Pospomínali sa na Barborské prijatie medzi študentov baníctva, ale i na baníckych krstných rodičov,  Ale boli to  práve učitelia fakulty, kolegovia, generácie, ktoré vytvárali atmosféru, v ktorej sa človek cítil ako súčasť niečoho väčšieho. Niečoho, čo má tradíciu, hodnotu a zmysel.

Spomínali sa i  prvé kroky v teréne – keď si mysleli, že viem všetko, a terén mi veľmi rýchlo vysvetlil, že neviem takmer nič. A práve vtedy sme pochopil, čo znamená banícka pokora. Tie nám odovzdali vy, profesori, docenti, asistenti, učitela.. Nie cez skriptá, ale cez príklady, cez príbehy, cez spôsob, akým pristupovali k práci. Je potrebné zaželať všetkým účastníkom hlavne a hlavne pevné zdravie, aby sa takto mohli stretávať i v ďalších rokoch.

Na záver sa  pozdravme:  Sláva baníkom - veteránom – Zdar Boh!

Foto: Ing. Ľubomír Lužina      

                                                                                                                                                                           Spracoval: Jozef Daniel

Adnan Akram, v Spišskej Novej Vsi známy aj ako Addy Akram, je dlhoročný komunálny a regionálny politik, pedagóg a podnikateľ. Narodil sa v Londýne, no na Slovensku žije už viac ako 32 rokov. V Spišskej Novej Vsi riadi jazykovú školu, kde zároveň pôsobí ako lektor anglického jazyka. Je v mestskom zastupiteľstve v Spišskej Novej Vsi, kde pôsobí už piate volebné obdobie. Od roku 2017 je poslancom zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK), kde pôsobí v kultúrnej komisii a v komisii cestovného ruchu. V rokoch 2012 až 2022 pôsobil ako čestný konzulárny správca pre veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že má blízky vzťah ku Spojenému kráľovstvu si ako prednášku pre Banícke centrum  pripravil: „Štrajk baníkov vo Spojenom kráľovstve v rokoch 1984–1985“.  

Štrajk baníkov vo Veľkej Británii v rokoch 1984–1985 bol jeden z najväčších a najtvrdších priemyselných konfliktov v britských dejinách, trvajúci od 6. marca 1984 do 3. marca 1985. Viedla ho Národná únia baníkov (NUM) pod vedením Arthura Scargilla proti National Coal Board (NCB) a vláde premiérky Margaret Thatcherovej.

Dôvodom štrajku bol odpor proti plánovanému zatváraniu nerentabilných baní, čo by znamenalo masové straty pracovných miest a úpadok baníckych komunít. Thatcherovej vláda chcela zároveň zlomiť silu odborov, ktoré v 70. rokoch výrazne ovplyvňovali britskú politiku. Štrajk sa začal v Yorkshire a Škótsku, neskôr sa rozšíril do ďalších regiónov. Bez celoštátneho hlasovania NUM bola podpora iných odborov obmedzená, čo oslabilo legitimitu štrajku. Prebiehali tvrdé strety medzi štrajkujúcimi a políciou, najznámejšia bola bitka pri Orgreave, kde sa stretlo približne 5 000 baníkov s policajnými jednotkami.

Počas konfliktu bolo:

• 6 mŕtvych,
• viac než 120 zranených na oboch stranách,
• 11 291 zatknutých.

Po ukončení prednášky  v rozprave padla otázka rozdielu medzi zatváraním bani vo Veľkej Británii a u nás na Slovensku. Do diskusie okrem A. Akrama sa zapojili i pracovníci ŽB SNV, Uranpresu, ŠGÚDŠ,  ako i ďalších podnikov, ktorí tiež pocítili útlm baníctva, ale bolo to bez štrajkov.

29. apríla 2026 sa stretlo vedenie Baníckeho spolku Spiš spolu s oslávenkyňou, aby jej zablahoželali k jej peknému jubileu 90 narodeninám. Nie je dobre rozprávať u žien o veku, ale ona to dovolila.

Jolana Gazdurová sa narodila 22. apríla 1936 v Jarovniciach, okres Sabinov. Základnú školu absolvovala v Jarovnici a následne Strednú školu pre učiteľov a vychovávateľov základných škôl absolvovala v Michalovciach. Po ukončení školy nastúpila ako vychovávateľka na Spojenú strednú školu vo Švábovciach, kde učila deti baníkov, pracujúcich na najvýznamnejšom mangánovom ložisku na Slovensku nachádzajúcom sa v lokalite Kišovce – Švábovce (južne od Popradu). Ide o najväčšie sedimentárne ložisko mangánových rúd v strednej Európe. Od roku 1965 začala učiť v Rudňanoch, kde sa znovu stretávala s deťmi rodičov, ktorí pracovali na jednom z najvýznamnejších, historicky najväčších a najhlbších sideritovo-barytovo-sulfidických ložísk v strednej Európe, pri ťažbe a úprave týchto rúd. Od roku 1985 pracovala ako riaditeľka osobitnej školy v Rudňanoch. V roku 2022 ukončila zo zdravotných dôvodov pracovnú činnosť. Ako je vidieť počas celej svojej pracovnej činností sa stretávala s baníctvom a hlavne s jeho problémami.

V roku 2008 stala pri zrode Baníckeho spevokolu (neskoršie „Šachtár“), kde bola dlhé roky jeho vedúcou. Dbala, aby spevokol dodržiaval svoje  poslanie, ktorým je udržiavanie a propagácia baníckych tradícií prostredníctvom interpretácie baníckych piesní a hymien. Spevokol začal vyvíjať svoju činnosť v roku 2008, krátko po založení samotného spolku. Na začiatku mal približne 12 členov, väčšinou bývalých pracovníkov v baníctve. Sústreďuje sa na autentické banícke piesne, hymnické skladby a oficiálnu Banícku hymnu. Vystúpenia sú často sprevádzané tradičnými prvkami, ako je zvuk klopačky. Vystupovali na Barborských slávnostiach, Baníckych dňoch, súťažiach (napr.  o Zlatú karbidku), na Dni mesta, na Spišských trhoch, ako i na Stretnutí baníckych miest a obcí Slovenska i Čiech.

Jolana Gazdurová je i pri svojom veku aktívnou členkou Baníckeho Spolku Spiš.

Želáme jej ešte mnoho zdravia, pohody a radostí zo života, aby ešte dlhé roky bola medzi nami.

Zdar  Boh !                                                                                                                                                                                       Banícky spolok Spiš                           

II. Spišská burza minerálov v Spišskej Novej Vsi.

V sobotu 9. mája 2026  Spišská Nová Ves sa  opäť stala centrom záujmu milovníkov neživej prírody. Banícko-energetické multicentrum otvorilo svoje brány v poradí už druhému ročníku Spišskej burzy minerálov, šperkov a skamenelín.

V priestoroch Banícko – energetického  multicentra sa zišlo 9 vystavovateľov zo Slovenska a Čiech. Okrem minerálov z celého sveta sa tento rok podstatne rozšírila ponuka vzoriek  z okolia Spišskej Novej Vsi, čo ocenili najmä domáci lokálpatrioti a zberatelia zameraní na spišský mineralogický  revír. Najkrajšie minerály Spiša patria medzi najpestrejšie na Slovensku. Spiš je geologicky veľmi rôznorodý, od Slovenského raja cez Levočské vrchy, Vysoké Tatry až po Spišsko – gemerské rudohorie. Hoci vyhľadávanie nevrátilo konkrétne zoznamy, vieme z geologických máp a odborných zdrojov, že Spiš je bohatý najmä na kryštalické minerály, jaskynné výplne a minerály hydrotermálnych  žíl. . Burza minerálov na Spiši je unikátnym fenoménom spájajúcim vedu, kultúru a zberateľskú vášeň.

Okrem minerálov boli k videniu  ručne vyrábané šperky či umelecké predmety. Skutočným unikátom boli nože vyrobené z parožia so vsadenou čepeľou z obsidiánu, ktoré pútali pozornosť svojím remeselným spracovaním a odkazom na dávnu históriu.

Tento rok bol program obohatený o interaktívne prvky. Veľkému záujmu sa tešilo najmä rozbíjanie krištáľových geód.  Obedňajší čas podujatia patril tombole. Šťastní výhercovia si odniesli hodnotné ceny ako  vzorkovník minerálov,  knihu  Minerály Slanských vrchov.... Výhercom aj touto cestou srdečne blahoželáme!

Jediným tieňom na inak úspešnom dni, keď odchádzali z burzy spokojní vystavovatelia i návštevníci, bolo počasie. Pre nepriaznivé podmienky sme boli nútení odvolať sprievodnú akciu – ryžovanie zlata. Práve na túto aktivitu sa pýtalo množstvo návštevníkov, najmä tých najmenších. Im chceme sľubiť, že v budúcom roku sa ryžovanie uskutoční.

Napriek rozmarom počasia môžeme  konštatovať, že tohtoročná burza bola úspešná. Zaplnené chodby multicentra a živé debaty medzi zberateľmi, návštevníkmi, odborníkmi a laikmi sú jasným dôkazom, že táto akcia mala zmysel. Podujatie malo  svoju atmosféru, tradíciu a prínos, Sú živým dôkazom, že prírodné bohatstvo Slovenska inšpiruje nielen vedcov, ale aj umelcov, remeselníkov a všetkých milovníkov krásy ukrytej v mineráloch a drahých kameňoch.

Ďakujeme všetkým vystavovateľom aj návštevníkom za vytvorenie skvelej a príjemnej  atmosféry a už teraz sa teším na III. Burzu Spiša v roku 2027.

Zdar Boh!

 Foto: V. Daniel                                                                                                                                              Autor:    Erik Antony, hlavný usporiadateľ burzy

Valné zhromaždenie Baníckeho spolku Spiš 2026.

Výbor občianskeho združenia Banícky spolok Spiš Ves uskutočnil  v utorok 24. februára  Valné zhromaždenie 2026 s nasledujúcim programom:

Úvod: Hymnická pieseň – spevokol (A.Pačnár, A. Kačírová)

1. Otvorenie VZ – moderátorka Martina Murzová
2. Voľba zapisovateľa a overovateľov: Ing. Ján Čuj, Viktor Daniel, Marta Buľková
3. Voľba členov komisií – mandátová a návrhová :

Alžbeta Jenčušová, Karolína Danielová, František Stuhlák

4. Voľba členov volebnej komisie :

Jozef Slamený, Ing. Igor Števčík, Ing. Jozef Košťál

5. Správa o činnosti BS Spiš za rok 2025 - predseda Ing. Pavol Regec
6. Správa o hospodárení BS Spiš v roku 2025 – Martina Murzová
7. Správa revíznej komisie za rok 2025 – Jozef Slamený
8. Kalendárium činností BS Spiš na rok 2026 – Ing. Ján Čuj
9. Rozpočet BS Spiš na rok 2026 - Martina Murzová
10. Správa mandátovej komisie: František Stuhlák
11. Voľba predsedu BSS – zvolený Ing. Pavol Regec
12. Voľba členov výboru BSS – zvolení Ing. Ján Čuj, Ing. Jozef Daniel, Viktor Daniel, Ing. Ján Jaško, Alžbeta Jenčušová, Anna Kačírová, Ing. Jozef Košťál, Martina Murzová, František Stuhlák, Ing. Igor Števčík
13. Voľba členov revíznej komisie – zvolení Jozef Slamený, Mária Lendacká, Magda Magyarová
14. Diskusia - Ing. P. Bečárik, p. Kačírová a iní ..
15. Návrh uznesenia – František Stuhlák
16. Schválenie uznesenia VZ - František Stuhlák
17. Záver rokovania: novozvolený predseda Ing. Pavol Regec
18. Banícka hymna: spevokol (A.Pačnár, A. Kačírová)

Je potrebné poďakovať sa predošlému výboru za prácu v minulom volebnom období a zaželať novému výboru dobrú prácu a úspechy v ďalšom volebnom období.

ZDAR   BOH !                                                            Banícky spolok Spiš

Železničný tunel „ŠPANÍ HÁJ“ pri Vydrníku.

Dňa 19. februára 2026 uskutočnila sa návšteva Baníckeho spolku Spiš spolu s primátorom mesta Spišská Nová Ves Ing. Pavlom Bečárikom razby nového železničného tunela Španí Háj. Tunel Španí Háj  je kľúčovým objektom modernizácie trate Poprad - Košice. Tunel má dĺžku 711 metrov, je jednorúrový, železničný dvojkoľajový tunel, ktorý je razený novou rakúskou tunelovou metódou. Celkovo bude vyrúbaných 41 000 kubických metrov horniny a to   novou rakúskou tunelovou metódou. Prvé vlaky týmto úsekom prejdú na konci roku 2027. Celkové náklady na výstavbu dosiahnu zhruba 33 miliónov eur.  Traťová rýchlosť sa tým zvýši na 160 km za hodinu. Zároveň sa vďaka nemu zvýši bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy. Je to jediný železničný tunel na Slovensku, ktorý je aktuálne vo výstavbe. Tunel je súčasťou rozsiahlej modernizácie úseku Poprad - Tatry - Vydrník v dĺžke 14 kilometrov. Zhotoviteľom celej stavby je Združenie pod Dubinou.

Vedúci razby tunela pripravili pre BSS komentovanú prehliadku tunela, kedy do samotného prerazenia chýba cca 8 m.

Po návšteve prebehla beseda k razbe tunela, ale i k baníckym prácam, ktoré tu boli v minulosti realizované v prieskume na urán, a to  šachty č.4 a štôlne č. 13, ako i množstva vrtov. Na záver členovia BSS odovzdali mapy z týchto prác na urán  vedúcemu stavby.

Je potrebné sa poďakovať vedúcim stavby tunela, Ing. Hozovi a Ing. Sanekovi zvlášť Ing. J. Valkovi a za výbornú organizáciu a sprostredkovanie návštevy Ing. J. Jaškovi.

Banícky spolok Spiš, o.z. a Speleologický klub Slovenský raj pripravili 14. 10. 2025 prednášku geológa, geofyzika a speleológa VIKTORA  DANIELA, kde hlavnou témou bola história, príbeh jednej z najrozsiahlejších jaskýň nielen v Slovenskom raji, ale i na Slovensku, Stratenskej jaskyne.

Stratenská jaskyňa sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, v krasovej oblasti nazývanej Spišsko-gemerský kras na krasovej planine Duča. Jaskyňu objavili 1. decembra 1972 členovia Speleologického klubu Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi, Vladimír Košel a Jaromír Volek. Vchod do jaskyne sa nachádza v ľavom svahu krasovej doliny Tiesňavy južne od obce Stratená. So  svojou dĺžkou je druhou najdlhšou jaskyňou Slovenska. Celková dĺžka Systému Stratenskej jaskyne k 25.8.2025 je 26 020 metrov s prevýšením 210 metrov. Systém Stratenskej jaskyne pozostáva z nasledovných navzájom prepojených samostatných jaskýň:

Stratenská jaskyňa - 21 532 m

Jaskyňa Psie diery  -   2 670 m    

Jaskyňa Duča -           1 248 m

Rysia jaskyňa -              570 m

-------------------------------------------------

spolu:                        26 020 m

V prednáške jej autor poukázal na snímkach na problémy ťažkostí, námahu a obetavosť členov spolku pri objave stále nových jaskynných priestorov.

 Jaskyňa je známa svojou unikátnou kvapľovou výzdobou – stalaktity, stalagmity, sintrové kaskády a jazierka vytvárajú nezabudnuteľnú podzemnú krajinu. V niektorých častiach jaskyne sa nachádzajú aj podzemné riečky a jazerá, ktoré dotvárajú atmosféru tohto podzemného sveta. Výnimočnosť Stratenskej jaskyne spočíva hlavne v mohutnosti jej podzemných priestorov. Najväčší priestor tejto jaskyne je Rozprávkový dóm s dĺžkou 192 m, šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m² a objemom 79 017 m³ - najväčší jaskynný priestor Slovenska. Kvapľová výzdoba jaskyne je pomerne bohatá, zvláštnosťou jaskyne sú kopovité či kužeľovité stalagmity. Priestory jaskyne boli vytvorené rozšírením puklín vo vápenci vodami rieky Hnilec.

V priestoroch jaskyne Psie diery sa nachádzajú najbohatšie náleziská kostí medveďa jaskynného na Slovensku, čo z nej robí významnú paleontologickou lokalitu.

Jaskyňa priamo súvisí s Dobšinskou ľadovou jaskyňou, prepojenie s ňou však nebolo nikdy realizované, aby sa nenarušila špecifická mikroklíma ľadovej jaskyne. V budúcnosti sa uvažuje o vykopaní umelého vchodu do jaskyne blízko vchodu do Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej sprístupnenie.

Unikátnosť jaskyne, ktorá je zapísaná na zozname chránených prírodných pamiatok, spočíva nielen v geologickej a prírodnej hodnote, ale aj vo vedeckom výskume a ochrane podzemných ekosystémov. Predmetom ochrany je Ochrana fluviokrasovej jaskyne v Slovenskom raji so sintrovou výzdobou a podzemnými jazierkami, vytvorenej v triasovom wettersteinskom (svetlom) vápenci. Jaskyňa patrí medzi najväčšie jaskyne v strednej Európe. Je domovom vzácnych druhov netopierov a ďalších jaskynných živočíchov. Niektoré časti jaskyne sú stále nepreskúmané a ukrývajú ďalšie tajomstvá Prísna ochrana je nevyhnutná na zachovanie jej unikátneho charakteru pre budúce generácie.

Na záver prednášky  autor premietol činnosť spolku počas tzv, Jaskyniarskeho týždňa. Nasledovala bohatá diskusia s vysokým ocenením kvality prednášky a činností Speleoklubu Slovenský raj.

Foto: V. Daniel, M. Gresel                                                         Ing. Jozef Daniel

Spišskí baníci v Opálových baniach Dubník.

Dňa 2. októbra 2025 navštívili členovia Baníckeho spolku Spiš v počte 35 členov významnú mineralogickú lokalitu „Dubnické opálové bane“ a cestou späť i „Poľovnícko-lesnícke múzeum v Bijacovciach.

Opálové bane Dubník, nachádzajúce sa v Slanských vrchoch neďaleko Prešova, sú jedinečným miestom nielen v rámci Slovenska, ale aj celosvetovo. Slovenský opál, známy svojou jedinečnou hrou farieb, od modrej, zelenej, ružovej až po oranžovú, sa tu ťažil už pred stáročiami. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál bol veľmi  obľúbený členmi rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál "Oheň trojský".  Najväčší opál menom "Harlekýn" sa našiel v roku 1775. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc nizozemských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni (pod názvom Opál- Dubník, Uhorsko). História týchto baní je úzko spojená s tradíciou, bohatstvom i príbehmi, ktoré sa odvíjali od stáročných galerijných chodieb ukrytých pod zemou, ktorých zistená dĺžka je okolo 30 km. Najväčší rozmach zaznamenali Dubnícke opálové bane v 19. storočí počas správy rodiny Goldschmidtovcov, ktorí bane spravovali na základe prenájmu od uhorskej kráľovskej komory. V tomto období sa slovenský opál vyvážal do Paríža, Londýna i Petrohradu a bol známy po celom svete ako „Hungarian Opal“. Začiatkom 20. storočia došlo k postupnému úpadku ťažby, čo bolo spôsobené objavením lacnejších opálových nálezísk v Austrálii a Mexiku. Dovtedy bol Dubník jedinou ťaženou lokalitou opálu na svete. Ekonomická nevýhodnosť ťažby, spolu s vyčerpaním najvýdatnejších opálových žíl, viedli k zastaveniu prevádzky baní v roku 1922.

Aj keď ťažba opálu v Dubníku už nie je aktívna, bane ostali významnou súčasťou kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska. Sú skoro 100 rokov po zastavení ťažby cieľom turistov, mineralógov a milovníkov histórie. Opálové bane sú zimoviskom 11 druhov netopierov v počte minimálne 7 000 kusov. V súčasnosti sa organizujú prehliadky starých banských chodieb, kde návštevníci môžu na vlastné oči vidieť miesta, kde vznikali legendy slovenského opálu.

Členovia spolku prešli komentovanou prechádzkou 1,28 km banských chodieb, oboznámili sa s históriou a súčasnosťou opálových baní a opalu, niektorí si pospomínali na práce, ktoré v opálovej bani v histórií robili (členovia spolku, bývali pracovníci Uranpresu SNV).

História opálových baní Dubník je fascinujúcim príbehom o bohatstve, tradícii a ľudskej práci, ktorú formovala príroda i spoločenské zmeny. Dnes predstavuje symbol slovenského dedičstva a jedinečnosti, ktorá si zaslúži obdiv a ochranu. Ako hovoria miestni: „Opál z Dubníka je ako dúha ukrytá v kameni“, alebo ako jeden z gréckych filozofov: „Nič nie je krajšie pre pohľad očí, ako pozeranie sa na opál“.

Foto: Viktor Daniel                                                                                                    Banícky spolok Spiš