Spišská burza minerálov.

Valné zhromaždenie Baníckeho spolku Spiš 2026.

Výbor občianskeho združenia Banícky spolok Spiš Ves uskutočnil  v utorok 24. februára  Valné zhromaždenie 2026 s nasledujúcim programom:

Úvod: Hymnická pieseň – spevokol (A.Pačnár, A. Kačírová)

1. Otvorenie VZ – moderátorka Martina Murzová
2. Voľba zapisovateľa a overovateľov: Ing. Ján Čuj, Viktor Daniel, Marta Buľková
3. Voľba členov komisií – mandátová a návrhová :

Alžbeta Jenčušová, Karolína Danielová, František Stuhlák

4. Voľba členov volebnej komisie :

Jozef Slamený, Ing. Igor Števčík, Ing. Jozef Košťál

5. Správa o činnosti BS Spiš za rok 2025 - predseda Ing. Pavol Regec
6. Správa o hospodárení BS Spiš v roku 2025 – Martina Murzová
7. Správa revíznej komisie za rok 2025 – Jozef Slamený
8. Kalendárium činností BS Spiš na rok 2026 – Ing. Ján Čuj
9. Rozpočet BS Spiš na rok 2026 - Martina Murzová
10. Správa mandátovej komisie: František Stuhlák
11. Voľba predsedu BSS – zvolený Ing. Pavol Regec
12. Voľba členov výboru BSS – zvolení Ing. Ján Čuj, Ing. Jozef Daniel, Viktor Daniel, Ing. Ján Jaško, Alžbeta Jenčušová, Anna Kačírová, Ing. Jozef Košťál, Martina Murzová, František Stuhlák, Ing. Igor Števčík
13. Voľba členov revíznej komisie – zvolení Jozef Slamený, Mária Lendacká, Magda Magyarová
14. Diskusia - Ing. P. Bečárik, p. Kačírová a iní ..
15. Návrh uznesenia – František Stuhlák
16. Schválenie uznesenia VZ - František Stuhlák
17. Záver rokovania: novozvolený predseda Ing. Pavol Regec
18. Banícka hymna: spevokol (A.Pačnár, A. Kačírová)

Je potrebné poďakovať sa predošlému výboru za prácu v minulom volebnom období a zaželať novému výboru dobrú prácu a úspechy v ďalšom volebnom období.

ZDAR   BOH !                                                            Banícky spolok Spiš

Železničný tunel „ŠPANÍ HÁJ“ pri Vydrníku.

Dňa 19. februára 2026 uskutočnila sa návšteva Baníckeho spolku Spiš spolu s primátorom mesta Spišská Nová Ves Ing. Pavlom Bečárikom razby nového železničného tunela Španí Háj. Tunel Španí Háj  je kľúčovým objektom modernizácie trate Poprad - Košice. Tunel má dĺžku 711 metrov, je jednorúrový, železničný dvojkoľajový tunel, ktorý je razený novou rakúskou tunelovou metódou. Celkovo bude vyrúbaných 41 000 kubických metrov horniny a to   novou rakúskou tunelovou metódou. Prvé vlaky týmto úsekom prejdú na konci roku 2027. Celkové náklady na výstavbu dosiahnu zhruba 33 miliónov eur.  Traťová rýchlosť sa tým zvýši na 160 km za hodinu. Zároveň sa vďaka nemu zvýši bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy. Je to jediný železničný tunel na Slovensku, ktorý je aktuálne vo výstavbe. Tunel je súčasťou rozsiahlej modernizácie úseku Poprad - Tatry - Vydrník v dĺžke 14 kilometrov. Zhotoviteľom celej stavby je Združenie pod Dubinou.

Vedúci razby tunela pripravili pre BSS komentovanú prehliadku tunela, kedy do samotného prerazenia chýba cca 8 m.

Po návšteve prebehla beseda k razbe tunela, ale i k baníckym prácam, ktoré tu boli v minulosti realizované v prieskume na urán, a to  šachty č.4 a štôlne č. 13, ako i množstva vrtov. Na záver členovia BSS odovzdali mapy z týchto prác na urán  vedúcemu stavby.

Je potrebné sa poďakovať vedúcim stavby tunela, Ing. Hozovi a Ing. Sanekovi zvlášť Ing. J. Valkovi a za výbornú organizáciu a sprostredkovanie návštevy Ing. J. Jaškovi.

Banícky spolok Spiš, o.z. a Speleologický klub Slovenský raj pripravili 14. 10. 2025 prednášku geológa, geofyzika a speleológa VIKTORA  DANIELA, kde hlavnou témou bola história, príbeh jednej z najrozsiahlejších jaskýň nielen v Slovenskom raji, ale i na Slovensku, Stratenskej jaskyne.

Stratenská jaskyňa sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, v krasovej oblasti nazývanej Spišsko-gemerský kras na krasovej planine Duča. Jaskyňu objavili 1. decembra 1972 členovia Speleologického klubu Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi, Vladimír Košel a Jaromír Volek. Vchod do jaskyne sa nachádza v ľavom svahu krasovej doliny Tiesňavy južne od obce Stratená. So  svojou dĺžkou je druhou najdlhšou jaskyňou Slovenska. Celková dĺžka Systému Stratenskej jaskyne k 25.8.2025 je 26 020 metrov s prevýšením 210 metrov. Systém Stratenskej jaskyne pozostáva z nasledovných navzájom prepojených samostatných jaskýň:

Stratenská jaskyňa - 21 532 m

Jaskyňa Psie diery  -   2 670 m    

Jaskyňa Duča -           1 248 m

Rysia jaskyňa -              570 m

-------------------------------------------------

spolu:                        26 020 m

V prednáške jej autor poukázal na snímkach na problémy ťažkostí, námahu a obetavosť členov spolku pri objave stále nových jaskynných priestorov.

 Jaskyňa je známa svojou unikátnou kvapľovou výzdobou – stalaktity, stalagmity, sintrové kaskády a jazierka vytvárajú nezabudnuteľnú podzemnú krajinu. V niektorých častiach jaskyne sa nachádzajú aj podzemné riečky a jazerá, ktoré dotvárajú atmosféru tohto podzemného sveta. Výnimočnosť Stratenskej jaskyne spočíva hlavne v mohutnosti jej podzemných priestorov. Najväčší priestor tejto jaskyne je Rozprávkový dóm s dĺžkou 192 m, šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m² a objemom 79 017 m³ - najväčší jaskynný priestor Slovenska. Kvapľová výzdoba jaskyne je pomerne bohatá, zvláštnosťou jaskyne sú kopovité či kužeľovité stalagmity. Priestory jaskyne boli vytvorené rozšírením puklín vo vápenci vodami rieky Hnilec.

V priestoroch jaskyne Psie diery sa nachádzajú najbohatšie náleziská kostí medveďa jaskynného na Slovensku, čo z nej robí významnú paleontologickou lokalitu.

Jaskyňa priamo súvisí s Dobšinskou ľadovou jaskyňou, prepojenie s ňou však nebolo nikdy realizované, aby sa nenarušila špecifická mikroklíma ľadovej jaskyne. V budúcnosti sa uvažuje o vykopaní umelého vchodu do jaskyne blízko vchodu do Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej sprístupnenie.

Unikátnosť jaskyne, ktorá je zapísaná na zozname chránených prírodných pamiatok, spočíva nielen v geologickej a prírodnej hodnote, ale aj vo vedeckom výskume a ochrane podzemných ekosystémov. Predmetom ochrany je Ochrana fluviokrasovej jaskyne v Slovenskom raji so sintrovou výzdobou a podzemnými jazierkami, vytvorenej v triasovom wettersteinskom (svetlom) vápenci. Jaskyňa patrí medzi najväčšie jaskyne v strednej Európe. Je domovom vzácnych druhov netopierov a ďalších jaskynných živočíchov. Niektoré časti jaskyne sú stále nepreskúmané a ukrývajú ďalšie tajomstvá Prísna ochrana je nevyhnutná na zachovanie jej unikátneho charakteru pre budúce generácie.

Na záver prednášky  autor premietol činnosť spolku počas tzv, Jaskyniarskeho týždňa. Nasledovala bohatá diskusia s vysokým ocenením kvality prednášky a činností Speleoklubu Slovenský raj.

Foto: V. Daniel, M. Gresel                                                         Ing. Jozef Daniel

Spišskí baníci v Opálových baniach Dubník.

Dňa 2. októbra 2025 navštívili členovia Baníckeho spolku Spiš v počte 35 členov významnú mineralogickú lokalitu „Dubnické opálové bane“ a cestou späť i „Poľovnícko-lesnícke múzeum v Bijacovciach.

Opálové bane Dubník, nachádzajúce sa v Slanských vrchoch neďaleko Prešova, sú jedinečným miestom nielen v rámci Slovenska, ale aj celosvetovo. Slovenský opál, známy svojou jedinečnou hrou farieb, od modrej, zelenej, ružovej až po oranžovú, sa tu ťažil už pred stáročiami. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál bol veľmi  obľúbený členmi rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál "Oheň trojský".  Najväčší opál menom "Harlekýn" sa našiel v roku 1775. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc nizozemských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni (pod názvom Opál- Dubník, Uhorsko). História týchto baní je úzko spojená s tradíciou, bohatstvom i príbehmi, ktoré sa odvíjali od stáročných galerijných chodieb ukrytých pod zemou, ktorých zistená dĺžka je okolo 30 km. Najväčší rozmach zaznamenali Dubnícke opálové bane v 19. storočí počas správy rodiny Goldschmidtovcov, ktorí bane spravovali na základe prenájmu od uhorskej kráľovskej komory. V tomto období sa slovenský opál vyvážal do Paríža, Londýna i Petrohradu a bol známy po celom svete ako „Hungarian Opal“. Začiatkom 20. storočia došlo k postupnému úpadku ťažby, čo bolo spôsobené objavením lacnejších opálových nálezísk v Austrálii a Mexiku. Dovtedy bol Dubník jedinou ťaženou lokalitou opálu na svete. Ekonomická nevýhodnosť ťažby, spolu s vyčerpaním najvýdatnejších opálových žíl, viedli k zastaveniu prevádzky baní v roku 1922.

Aj keď ťažba opálu v Dubníku už nie je aktívna, bane ostali významnou súčasťou kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska. Sú skoro 100 rokov po zastavení ťažby cieľom turistov, mineralógov a milovníkov histórie. Opálové bane sú zimoviskom 11 druhov netopierov v počte minimálne 7 000 kusov. V súčasnosti sa organizujú prehliadky starých banských chodieb, kde návštevníci môžu na vlastné oči vidieť miesta, kde vznikali legendy slovenského opálu.

Členovia spolku prešli komentovanou prechádzkou 1,28 km banských chodieb, oboznámili sa s históriou a súčasnosťou opálových baní a opalu, niektorí si pospomínali na práce, ktoré v opálovej bani v histórií robili (členovia spolku, bývali pracovníci Uranpresu SNV).

História opálových baní Dubník je fascinujúcim príbehom o bohatstve, tradícii a ľudskej práci, ktorú formovala príroda i spoločenské zmeny. Dnes predstavuje symbol slovenského dedičstva a jedinečnosti, ktorá si zaslúži obdiv a ochranu. Ako hovoria miestni: „Opál z Dubníka je ako dúha ukrytá v kameni“, alebo ako jeden z gréckych filozofov: „Nič nie je krajšie pre pohľad očí, ako pozeranie sa na opál“.

Foto: Viktor Daniel                                                                                                    Banícky spolok Spiš

Dňa 29.8.2025 sa uskutočnilo požehnanie kaplnky svätej Barbory v Hnilčíku v časti Bindt. Sv. Barbora bola patrónkou baníkov na Hničíku – Bindte. Hlavný celebrant bol Mons. František Trstenský, spišský diecézny biskup. Na slávnostnom stretnutí sa zúčastnili i členovia Baníckeho spolku Spiš (Ing. Pavol Regec, Ing. Ján Jaško), Tovarišstva Poráčského baníctva a Baníckeho cechu Rudňany,                                     Foto: M. Greisel

Burza minerálov je podujatie, ktoré už desaťročia priťahuje pozornosť nadšencov prírody, geológie, zberateľstva a krásy vzácnych prírodnín. Ide o miesto, kde sa stretávajú zberatelia, predajcovia, vedci, deti aj rodiny, aby obdivovali, kupovali, predávali či vymieňali minerály, drahé kamene, fosílie a ďalšie geologické poklady. Burzy minerálov však nie sú len trhmi, sú to aj vzdelávacie, spoločenské a kultúrne udalosti, ktoré otvárajú dvere do podzemného sveta Zeme. Burzy minerálov majú dlhú tradíciu nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, kde je geológia hlboko zakorenenou vednou disciplínou. Najznámejšie a najväčšie burzy minerálov na svete sa konajú napríklad v nemeckom Mníchove, v americkom Tucsone či vo francúzskom Sainte-Marie-aux-Mines. Burzy minerálov na Slovensku sú unikátnym fenoménom spájajúcim vedu, kultúru a zberateľskú vášeň. Od veľkých podujatí v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline či Prešove až po menšie regionálne burzy, každé podujatie má svoju atmosféru, tradíciu a prínos. Sú živým dôkazom, že prírodné bohatstvo Slovenska inšpiruje nielen vedcov, ale aj umelcov, remeselníkov a všetkých milovníkov krásy ukrytej v mineráloch a drahých kameňoch.

Z uvedených dôvodov sa p. Erik Antony v spolupráci s Baníckym spolkom Spiš rozhodli uskutočniť dňa 16.8.2025 v priestoroch Banícko – energetického centra Prvú burzu minerálov v Spišskej Novej Vsi. Atmosféra na burze minerálov bola jedinečná – pulzujúca energiou objavovania, priateľských rozhovorov, ale aj tichého obdivu návštevníkov ku kráse, ktorú dokázala príroda vytvoriť po milióny rokov.

Organizátori a účastníci burzy minerálov dbali na to, aby boli ponúkané minerály, fosílie a drahé kamene legálne získané a ich ťažba nepoškodzovala životné prostredie. V posledných rokoch sa totiž kladie dôraz na etiku zberu, transparentnosť pôvodu a ochranu vzácnych lokalít. Na burze sme sa stretli najmä  s minerálmi a kryštálmi zo Slovenska, okolitých krajín aj exotických lokalít – napríklad ametyst, turmalín, pyrit, kremeň, granát, malachit, azurit či opál zlato a striebro. Boli tu  drahé kamene vo voľnej forme aj zasadené do šperkov – zafíry, rubíny, smaragdy, opály, topázy, tyrkysy a mnohé ďalšie, fosílie z rôznych období vývoja Zeme, šperky, bižutériu a umelecké dekorácie vyrobené z prírodných kameňov a drahokamov, ale i odborná literatúra. Burza minerálov bola  nielen miestom obchodu, ale aj popularizátorom vedy, miestom stretnutí a výmeny skúseností. Či to bol  zanietený zberateľ, začínajúci nadšenec, alebo len zvedavý návštevník, si na tejto burze minerálov každý našiel niečo, čo ho uchvátilo a obohatilo jeho pohľad na svet. Okrem toho banícky spolok Spiš pripravil pre návštevníkov i návštevu baníckej expozície a možnosť vyskúšať si ryžovanie zlata.

Poďakovať a za prípravu a realizáciu burzy hlavne Erikovi Antonyovi, Ing. Janovi Čujovi a Martine Murzovej.

V budúcom roku Banícky spolok Spiš plánuje uskutočniť II. ročník burzy, rozšíriť počet účastníkov burzy a zvýšiť ich počet o zberateľov minerálov zo spišských lokalít.

Foto:  Viktor Daniel                                                                                    Banícky spolok Spiš

Posledný júnový víkend patril na východe Slovenska baníckym spolkom a cechom z celého Slovenska, ale aj zahraničia. V spolupráci Združenia baníckych spolkov a cechov s mestom Prešov sa tam konal 17. ročník „Stretnutia banských miest a obcí Slovenska“. Organizátori pripravili pre verejnosť odborný, duchovný, ale aj kultúrny sprievodný program. Do krajského mesta podujatie zavítalo po prvýkrát. Program, ktorý sa začal už v piatok (26. 6.) v národnej kultúrnej pamiatke Solivar, vyzdvihuje banícku históriu Prešova a okolia a pripomína význam ťažby a spracovania soli, ktorá výrazne ovplyvnila dejiny mesta. Stretnutie banských miest je stretnutím kde sa zišlo 520 zaregistrovaných účastníkov z 36 rôznych banských a hutníckych spolkov a cechov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Rumunska“. Vrcholom sobotňajšieho programu bol popoludňajší sprievod baníckych a hutníckych spolkov historickým centrom Prešova.

Mesto Spišská Nová Ves zastupoval 36 členný  kolektív Baníckeho spolku Spiš, ktorý sa zúčastnil stretnutia len v sobotu 28. júna. Po príchode do Solivaru a po prezentácií sme navštívili Múzeum soli a výstavu čipiek. Po presune do Prešova sme sa zúčastnili Ekumenickej bohoslužby v Katedrále sv. Mikuláša, kde  veľmi peknú bohoslužbu konali 3 kňazi a to rímskokatolícky, evanjelická farárka a gréckokatolícky. Vyznamenanie, odznak sv. Barbory, dostala naša členka, p. Eva Regecová. Z bohoslužby aspoň jednu modlitbu: “Bože náš Otče vzhliadni na baníkov, ktorí pracujú v nebezpečných podmienkach. Ochraňuj ich od úrazov a daj im silu a vytrvalosť v ich práci. Posilňuj ich vieru a nádej a daj, aby sa všetci vrátili domov“. Po bohoslužbe nasledoval sprievod baníkov, stužkovanie zástav a kultúrny program.

Sedemnáste stretnutie baníckych miest a obcí Slovenska opäť dokázalo, že banícka tradícia je živá, inšpiratívna a hodná úcty. Vďaka nadšeniu organizátorov, účasti starých baníkov aj mladých, ktorí sa zapájajú do uchovávania dedičstva, má toto podujatie pevné miesto v slovenskom kultúrnom kalendári. Spája generácie, mestá, dediny a pripomína, že to, čo nás spája, je silnejšie než to, čo nás rozdeľuje.

Banícky spolok Spiš vzorne reprezentoval mesto Spišská Nová Ves na tejto akcií.

Banícky spolok Spiš a Tovarišstvo Poračského baníctva usporiadali dňa 10. júna 2025 prednášku spojenú s premietaním filmu „ Dubnické opálové bane“. Autor prednášky : Miloša Greisel a Viktora Daniel.

Jedná sa o najstaršie opálové bane na svete. Opálové bane Dubník majú bohatú históriu, ktorá siaha hlboko do minulosti. Prvé zmienky o ťažbe opálu pochádzajú už z obdobia staroveku, avšak ich najväčší rozmach nastal v 18. a 19. storočí, kedy boli bane známe po celej Európe. Slovenský opál, známy svojou kvalitou a jedinečným farebným leskom, sa stal žiadaným klenotom medzi aristokraciou a bohatými obchodníkmi.

Najväčším a najslávnejším opálom, ktorý bol objavený v baniach Dubník, je opál nazývaný „Harlekýn“. Tento opál, vážiaci 594 gramov, patrí medzi najväčšie drahé opály na svete a dodnes je považovaný za skvost mineralogického sveta.

Opály z baní Dubník sú známe svojou unikátnou štruktúrou a farbami. Slovenský opál sa vyznačuje hlavne živými farbami – od modrej, zelenej až po oranžovú a červenú – ktoré pripomínajú hru svetla na povrchu klenotu. Tento farebný efekt je výsledkom špecifickej štruktúry opálu, ktorá lomí svetlo a vytvára tak jedinečný optický jav.

Vo filme sme sa dostali i do piatich zatopených priestorov bane, čo je úžasný unikát.

BSS chystá na jeseň exkurziu do týchto baní.

Je potrebné  poďakovať autorom za výbornú prezentáciu tohto skvostu Slovenska.